Zamatovú revolúciu sme si zvykli vnímať vďaka rýchlosti jej priebehu ako sled udalostí, ktoré vyvrcholili víťazstvom demokracie a porážkou komunistického režimu. Prechod k demokracii, ale nie je len kontinuita protirežimových akcií.

„Mal to byť len ďalší bežný piatok v totalitnom Československu – a po väčšinu dňa tiež 17. november 1989 obyčajný bol. Nikto netušil, že už v podvečer vypukne revolúcia, že sa už za niekoľko hodín začne rúcať komunistický režim a životy doslova všetkých sa zmenia na nepoznanie. Spúšťacím momentom bola pražská demonštrácia študentov, ktorá bola brutálne napadnutá políciou – a v ľuďoch sa konečne niečo pohlo. Fakt, že „bijú naše deti“ bol poslednou kvapkou, k študentom sa pridali herci a postupne celý zvyšok spoločnosti, vrátane robotníkov. Revolúcia, ktorá začala policajným násilím a skončila prvými slobodnými voľbami po štyridsiatich rokoch totality, nebola vykúpená jediným ľudským životom. Preto dostala názov „zamatová“.

Zdroj: www.spolecnestoleti.cz/cs/pribehy-30-let

Zamatová revolúcia v Československu bola veľmi rýchla. Najlepšie to vystihuje dnes už dobre známy bonmot britského historika Timothy G. Ashe, ktorý tvrdil, že v Poľsku trvala revolúcia desať rokov, v Maďarsku desať mesiacov, v NDR desať týždňov a v Československu desať dní. Situáciu vo vtedajšej strednej Európe opísal veľmi presne. Aj keď revolúcia trvala veľmi krátko a o to intenzívnejšie, mala vlastnú dynamiku a môžeme ju rozdeliť do jednotlivých fáz. Deň 28. november 1989, patril k rozhodujúcej fáze zamatovej revolúcie. Sprievod študentov 17. novembra 1989 bol brutálne potlačený a to následne viedlo k ďalším demonštráciám v nasledujúcich dňoch. Za dva dni na to bolo v Prahe založené Občianske fórum (OF) a v Bratislave pozri Verejnosť proti násiliu (VPN).

Viac na: https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2989553-28-listopad-1989-rozhodujici-faze-sametove-revoluce